Prečo nie tuje?
Pod názvom „tuja“ voláme často nielen samotné tuje (Thuja), ale aj cyprušteky (Chamaecyparis), cyprusovce (Cupressocyparis) a pod. Veľmi často sa používajú vysadené v rade ako „živý“ plot, nepriehľadne oddeľujúci pozemok od okolia. Keďže sú cudzokrajné a pre naše ekosystémy „cudzie“ , neposkytujú žiaden úkryt či potravu pre miestnu faunu (vrátane hmyzu). Nekvitnú ani nemajú vhodné plody, ich príliš kompaktné vetvy sú málo vhodné na hniezdenie. Menia pH reakciu pôdy a aj vďaka alkaloidom, ktoré sú obsiahnuté v celej rastline zamedzujú rastu iných rastlín vo svojej blízkosti. Prirovnanie k „zelenej púšti“ je preto namieste.
Navyše, menej sa vie, že tuja je aj jedovatá. Jedy sú obsiahnuté v celej rastline, najvyššia koncentrácia je v mladých výhonkoch a ihliciach. Tuje obsahujú silice toxického thujonu, pinénu, tanacetonu a ďalších látok. Toxicitu spôsobuje najmä thujon, ktorý dráždi pokožku a po požití niektorej časti tuje spôsobuje zvracanie, krvavé hnačky, poškodzuje obličky. Otrava sa prejavuje kŕčmi, celkovou ochabnutosťou až bezvedomím, pri silnom predávkovaní a nevyhľadaní lekárskej pomoci môže dôjsť až k úmrtiu.
Okrem toho manipulácia s ňou môže narobiť starosti najmä ľuďom s citlivou pokožkou, spôsobuje totiž nepríjemné vyrážky, preto sa odporúča pri kontakte (napríklad strihaní) mať ochranné rukavice. Problém môže nastať aj pokiaľ chcete dopestovať hrušky a vy alebo váš sused má borievky a tuje. Vedy môžete mať problém s hrdzou hruškovou, nakoľko tieto ihličnaté dreviny sú hostiteľom tohto nepríjemného hubovitého ochorenia.
Čo odporúčame na výsadbu živých plotov?
Ak je to možné, uprednostňujeme pestrejšie zloženie, v ideálnom prípade z domácich druhov, ako sú rôzne odrody plodových ruží, drieň, záplava odrôd rakytníka rešetliakového, liesky, baza čierna či maliny, trnky, šípky. Tieto voľne rastúce živé ploty sa dajú doplniť tiež rôznymi vyššími ovocnými druhmi, ako sú napríklad hlohy, mišpule či jarabiny.
Ak chceme spojiť príjemné s užitočným, môžeme si vysadiť „jedlý živý plot“. Bude prinášať nielen ozdobu svojim olistením či kvetom, ale aj jedlými plodmi (pre nás, ale aj pre iné živočíšne druhy).
Pokiaľ chceme docieliť „nepriehľadnosť“, tak kombinujeme nižšie kríky s vyššími a prestriedame ich stromami.
Nižšie kríky - jedlé:
Ruža vráskavá (Rosa rugosa) je kríková ruža s fialovo-ružovými kvetmi. Plody sú šípky s veľkým obsahom vitamínu C,B,K.
Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa) nádherne vyfarbuje na jeseň, má jedlé plody.
Zemolez kamčatský (Lonicera caerulea var.kamtschatica) kvitne veľmi skoro a je prvým dozrievajúcim „ovocím“, nakoľko pripomína čučoriedku .
Kustovnica čínska (Lycium chinensis) Goji vďaka previsnutému rastu je vhodná aj na výsadby vo svahu. Plody posiľňujú organizmus a prispievajú k celkovému zlepšeniu funkcií orgánov. Je to nenáročná na pestovanie.
Ríbezľa krvavá (Ribes sanguineum) je okrasná drevina, ktorej plody sú čierne bobule - jedlé, ale málo chutné. Nenáročná na pôdu a mrazuvzdorná.
Stredné a vyššie kríky – jedlé:
Drieň obyčajný (Cornus mas) kvitne veľmi skoro na jar, má jedlé plody, výborne znáša rez (dá sa tvarovať).
Muchovník (Amelanchier sp.) bohato kvitne, má jedlé a chutné plody, muchovníkov je viacero druhov, vyšší je muchovník lamarkov (Amelanchier lamarckii), ale sú aj nižšie odrody.
Dulovec (Chaenomeles speciosa) má kvety zložené z okrúhlych okvetných lístkov koralovo červenej farby. Bohato zakvitne už skoro na jar (v marci) a kvitne až do polovice jari, plody sú jedlé (podobne ako dule). Dobre znáša rez.
Rakytník (Hippophae rhamnoides) – je viacero druhov. Plody majú veľa vitamínu C. Rastlina je dvojdomá (potrebné mať samčiu a samičiu rastlinu). Má koreňovú výmladnosť – nové rastliny vyrastajú z koreňov, čo nie je vždy vyhovujúce, lebo sa takto šíri do okolia.
Figa (Ficus carica) – len na južné Slovensko a chránené polohy. V meniacich sa podmienkach a otepľovaní má čoraz väčšiu šancu na rozvoj.
Lieska obyčajná (Corylus avellana “Contorta”) ak chceme ozdobnejšiu môžeme použiť aj kultivar Contorta (na obrázku). Ozdobná pokrútenými konármi, vynikne v zimnom období, jedlé plody.
Lieska (Corylus maxima “Purpurea”) je dobre rastúci opadavý, bohato rozkonárený otvorený ker s nádherne sfarbenými purpurovo-červenými listami, jedlé plody.
Menšie stromy jedlé:
Slivka čerešňoplodá (Prunus cerasifera “Nigra”) počas jari má veľké množstvo žiarivo ružových kvetov, ktoré krásne kontrastujú s holými purpurovými konármi. Plody sú jedlé.
Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia „Edulis“) Jej plodmi sa živia vtáky, ľudia z nich vyrábajú alkoholický nápoj a používajú sa aj v ľudovom liečiteľstve. Sú jedným z našich najbohatších zdrojov vitamínu C, ale pozor - za surova sú kvôli obsahu kyanovodíka nejedlé.
Lieska turecká (Corylus colurna) je to najväčší druh liesky. Jej plody sú jedlé. Výborne odoláva suchu, teplu aj zimnému mrazu. Vďaka úzkej korune a odolnosti voči znečisteniu ovzdušia sa používa ako tieniaci strom v mestách, hodí sa aj do ostrovčekov na parkoviskách a pri chodníkoch, aj na vytvorenie ochranného pásu pri cestách.
Moruša čierna (Morus nigra) využíva ako strom v záhradách alebo na extenzívne živé ploty. Čierne plody v sebe obsahujú vitamíny A, B1, B2, C. Nenáročná na pestovanie, mrazuvzdorná a odolná voči chorobám.
Mišpuľa (Mespilus) plody dozrievajú až v novembri a jedia sa až po prvých mrazoch. Je dobrá pre tých, ktorí chcú mať vlastné ovocie po celý rok. Jej semená obsahujú toxickú kyselinu hydrokyanovú a nemali by sa konzumovať vo veľkom množstve. Je samoopelivá a rastie na všetkých typoch pôdy. Potrebuje teplé letá a mierne zimy.
Slivka guľatoplodá (Prunus institia) Potrebuje teplejšie polohy a ochranu pred mrazom v dobe kvitnutia. Najlepšie sú svahy juhozápadné a západné. Ovocie sú ringloty vhodné na priamu konzumáciu, na zaváranie a slivovicu. Pomáhajú pri zápche, chorobách ľadvín, dne, reume, vysokom tlaku a sú močopudné.
Hloh (Crataegus) je okrasná a zároveň liečivá drevina, ktorá rastie ako ker či menší strom. Nenáročný na pestovanie. Lieči poruchy srdca, znižuje krvný tlak, pomáha proti nervozite a poruchám spánku.
Moruša biela (Morus alba) využíva ako strom v záhradách alebo na extenzívne živé ploty. Biele plody v sebe obsahujú vitamíny A, B1, B2, C. Nenáročná na pestovanie a odolná voči chorobám.
Strihané živé ploty
Ak chcete mať „klasický“ živý plot, ktorý pravidelne striháte, siahnite do sortimentu domácich drevín, ktoré dobre znášajú pravidelný rez. Nielen, že ho znášajú, ale strihať ich naozaj treba, aby si zachovali formu živého plota. Všetky nižšie menované odborníci zároveň odporúčajú vysádzať aj preto, aby sme tak podporili biodiverzitu (vtáky a opeľovače).
Vtáčí zob (Ligustrum vulgare) môže poslúžiť ako účinný a cenovo dostupný plot. Rastie veľmi rýchlo (až 1m ročne) a čoskoro oddelí vašu záhradu od okolitého sveta. Plody sú jedovaté pre človeka, nakoľko obsahujú jedovatý alkaloid ligustrín, ale nie pre vtáčikov, ktorým chutia.
Výborne znášajú rez aj buky (Fagus sylvatica) a hraby (Carpinus betulus) – tieto si navyše ponechávajú dlho do zimy suché olistenie a tým aj čiastočnú nepriehľadnosť.
Javor poľný (Acer campestre) je rovnako ako buky či hraby naša domáca drevina, výborne znášajúca rez a aj letné sucho.
Celoročnú spoľahlivú clonu poskytnú tisy (Taxus). Celá rastlina je jedovatá a preto pozor na červené plody (dužina je jedlá a sladká, ale kôstka a šupka sú jedovaté, takže nezabudnúť vypľuť 🙂
