Čo je to dažďová záhrada?

Hĺbka dažďovej záhrady je od 15 po 70 cm pod úroveň okolitého terénu. Ak je dažďová záhrada dobre navrhnutá, voda by sa mala v nej zdržať maximálne 72 hodín, čo zamedzuje množeniu komárov, lebo ich životný cyklus je 7-12 dní. Dobre navrhnutá dažďová záhrada nesmie vytvárať podmienky pre stojatú vodu tak dlho, aby larvy komárov mali príležitosť ukončiť svoj životný cyklus.

Pre dobre priepustnú piesočnatú pôdu sa odporúča pomer zbernej plochy (čiže plochy striech budov na pozemku a spevnených plôch) k ploche dažďovej záhrady 5:1. To znamená, že ak je zberná plocha 150 m², plocha dažďovej záhrady by mala byť 30 m², pri menej priepustnej pôde je vhodný pomer 3:1.

Vzdialenosť dažďovej záhrady od vášho domu i od susedov by nemala byť menšia ako 5 metrov, aby sa zabránilo priesaku vody pod stavbu. Záhradu neodporúčam umiestňovať v priestore existujúcej kanalizácie, respektíve priekopy. Ďalšie doporučené odstupy:

• 5 m od obytných budov (ak je istota výbornej vodotesnej izolácie domu, môže byť aj menšia vzdialenosť)
• 1,5 m od plynovodov a vodovodov
• 0,8 m od elektrického vedenia
• 0,5 m od telekomunikačného vedenia
• 1 m odstup od hladiny spodnej vody (spodná plocha = dno vsakovacích systémov)

Veľmi dôležité je zistiť vsakovaciu schopnosť pôdy, ktorú je dobre overiť jednoduchým testom vsakovania (viacero návodov je možné nájsť na webe https://eshop.destovka.eu/blog/jednoduchy-test-vsakovani/).

Uvádzame jeden príklad: Po výkope jamy s rozmermi 20 x 20 x 40 (hĺbka) cm ju naplníme vodou, do jamy vložíme latku, na ktorú sme vyznačili stupnicu po 1 cm. Pokiaľ nám voda klesla viacej ako 0,5 cm/hod., máme vhodnú pôdu na budovanie. Pokiaľ však máme menej ako 0,3 cm/hod., je pôda príliš ílovitá a „klasickú“ dažďovú záhradu neodporúčame (vznikne nám skôr mokraď so stálejšou hladinou vody a je potrebné počítať s bezpečnostným prepadom, napríklad do kanalizácie).

Skladba dažďovej záhrady

Prítok

Prítokom sa privádza zrážková voda do dažďovej záhrady. Môže ním byť zrážkový zvod, z ktorého je zrážková voda nasmerovaná nadzemne (rigol, vyspádovaná priekopa, kamenný „swejl“) alebo podzemne (podzemná PP rúra, ktorá sa priamo osadí na zvod). Pri prírodných nadzemných prítokoch je potrebné počítať s tým, že pokiaľ tu ponecháme priepustné podložie, časť vody vsiakne už „po ceste“ do dažďovej záhrady, čo v závislosti od dĺžky vedenia prítoku nemusí byť vyhovujúce (v takomto prípade je možné použiť vystlanie dna prítoku nepriepustnou vrstvou, napr. EPDM fóliou, jazierkovou fóliou).

Na ochranu pred eróziou či už v mieste priamo z dažďového zvodu (kde nám dažďová voda vyteká z dažďového zvodu - ľudovo z ríny - do nadzemne vybudovaného prítoku) alebo pri vyústení podzemného potrubia, je v dôsledku silného prítoku dažďovej vody z potrubia vhodné použiť  geotextíliu a kamene.

Prítok môže byť kombinovaný ešte s osadením suda, do ktorého zbierame dažďovú vodu (a následne používame napr. na polievanie). V takomto prípade nám ide do vytvoreného nadzemného alebo podzemného prítoku len voda po naplnení sudu, ktorá by išla späť do prepadu. Použitie suda ovplyvní aj veľkosť plochy dažďovej záhrady.

Vsakovacia plocha

Umožňuje zbieranie vody na povrchu dažďovej záhrady. V závislosti od plochy dažďovej záhrady je potrebné myslieť na možný bezpečnostný prepad – t. j. ak sa nám plocha dažďovej záhrady naplní, aby prebytočná voda mala kam odtiecť a nespôsobila prípadné škody (napríklad v prípade prívalových zrážok, kedy spadne extrémne množstvo vody).

Mulč

Tenká vrstva mulču filtruje mnoho znečisťujúcich látok a ochraňuje pôdu.

Rastliny

Tolerujú dočasné zaplavenie. Vysádzajú sa špeciálne vybrané rastlinné spoločenstvá, ktoré slúžia ako filter (udržiavanie kvality vody) a zabezpečujú výpar. Veľkým prínosom je práve schopnosť zadržiavať a filtrovať znečisťujúce látky, ktoré by inak prenikli do podzemných vôd, či boli odvedené kanalizáciou. Výhodou je, že poskytujú životný priestor a potravu pre miestne druhy živočíchov (vrátane opeľovačov).

Dôležité je zohľadniť 3 zóny:

Zóna 1 – vlhká zóna

Je to najhlbšia zóna a bude sa v nej koncentrovať najviac vody. Zároveň sa tu voda zdrží najdlhšiu dobu - až do 48 hodín. Patria sem kvitnúce rastliny, ktorým neprekáža zaplavenie, ale súčasne tieto rastliny musia byť schopné odolať aj čiastočnému suchu v období bez zrážok.

Zóna 2 – stredná zóna

Voda sa tu pri zaplavení zdrží okolo 24 hodín, vyberáme rastliny tolerantné voči nadmernej vlhkosti.

Zóna 3 – tranzitná zóna

Je to tranzitná zóna medzi dažďovou záhradou a okolím. Rastliny sú schopné tolerovať zvýšenú vlhkosť pôdy v daždivom počasí.

 Substrát

Filtruje dažďovú vodu. Substrát by mal byť zmesou piesku, hliny a rašeliny.

Drenáž (voliteľné)

Dáva sa na spodok takej dažďovej záhrady, ktorej pôdy majú nízku infiltračnú schopnosť alebo potrebujeme nechať vsiaknuť väčšie množstvo vody. To, či použijeme drenáž, závisí na vlastnostiach pôdy – odporúčame jednoduchý test na vsakovanie (viď postup v článku vyššie). Zároveň však štrková drenáž prispieva aj k filtrácii vody, čo je výhodou.

Postup

Po vypočítaní plochy, potrebnej na vsakovanie (v závislosti od plochy strechy či inej plochy, z ktorej chceme nechať vodu vsiaknuť a po zohľadnení vsakovacej schopnosti existujúceho pôdneho substrátu) navrhneme tvar a umiestnenie, ako aj formu prítoku. Na vypočítanú a navrhnutú plochu dažďovej záhrady si vyberieme rastliny v patričnom spone a vypočítame ich počet. Výber rastlín musí spĺňať požiadavky znášať dočasné zamokrenie.

Po vyhĺbení terénu sa na rastlú pôdu položí geotextília (ideálne na prírodnej báze alebo prírodná jutovina), na ktorú sa navrství štrk – to v prípade, že budujeme dažďovú záhradu aj s drenážnou vrstvou. Na štrk o hrúbke cca 400 mm (ideálna je frakcie 16/32) sa opäť položí geotextília s prírodnými vláknami a zasype ľahkým, priepustným substrátom (okolo 250 mm), do ktorého sa nasadia rastliny. Substrát by mal byť zmesou piesku, hliny a rašeliny v kombinácii – 50 piesku: 30 dielov kompostu: 20 rašeliny. Výsadba má byť v spone v závislosti od veľkosti navrhnutého rastlinného sortimentu.