Popínavé rastliny využívajú rôzne spôsoby cesty za slnkom: väčšinou sú ovíjavé, časť tvoria úponkovité, niektoré sú samopnúce, koreňujúce, s priliepavými korienkami alebo prísavné, s úponkami zakončenými prísavkami, a ďalšie – vzpieravé – nemajú osobitné upevňovacie orgány, ale dlhými pevnými konármi sa dokážu o vhodný zvislý povrch oprieť a čiastočne zachytiť napr. tŕňmi alebo ostňami.
Pri výsadbách sa odporúča aj kombinácia viacerých druhov.
Aká opora?
Ovíjavé popínavé dreviny potrebujú oporu, napr. jednoduché zvislé alebo mierne šikmé (max. do uhla 45°) drevené i kovové konštrukcie z latiek, hrubších kolov (pergoly z guľatiny). Pri úponkatých popínavkách je dôležité, aby bola opora (treláž, plot) z oboch strán pre rastlinu prístupná (napr. vzdialená od steny najmenej 3 až 5 cm alebo 10 až 15 cm), aby mohli úponky obtáčať aj vodorovné prvky. Úponky sú časti listov, bočných stoniek alebo listovej stopky. Samopopínavé dreviny sa pridržiavajú buď drobnými hustými korienkovitými výrastkami na vetvičkách, alebo majú úponky bohato rozvetvené a zakončené prísavnými terčíkmi. Vzpieravé dreviny potrebujú oporu, ku ktorej ich treba priväzovať.
V súčasnosti je často používaný tzv. lankový systém. Môže to byť nerezová lanková sieť, ktorá je určená na popínanie rastlín na ploche fasády (napríklad bočnej) alebo samotné nerezové lanká, ktoré sú umiestnené napríklad do polohy medzi oknami.
Sieť sa umiestňuje cca 0,5 m nad terén. Rozmery siete, ktorá je napnutá je na obvodových lanách, sa odlišujú podľa použitia. Kotvy obvodového lana sú navarované po cca 1,5 m.
Lanko sa umiestňuje tiež cca 0,5 m nad terén a je napnuté na kotvách. Vzdialenosť kotiev nesmie presiahnuť 3 m.
Výhony popínavých rastlín sa prichytia na opornú konštrukciu vhodným materiálom – pružným úväzom.
Rastliny je potrebné po konštrukcii cielene viesť, tak aby postupne pokryli rovnomerne celý priestor.
Dôležité: Po dosiahnutí cieľového stavu je potrebné vegetačný kryt udržiavať v takom stave, aby konštrukciu nadmerne nezaťažoval.
Vhodným podkladom pre samopnúce rastliny s priliepavými korienkami je murivo z kameňa či tehál, ale aj hrubá omietka, dobre sa im darí aj na kôre stromov.
Výhonky vzpieravých rastlín vyžadujú priväzovanie. Ako opora sú vhodné menšie voľne stojace konštrukcie, ako sú oblúky, zásteny či rámy, ale aj vodorovne vedúce drôty, pletivá a špaliere.
Ovíjavé rastliny - príklady
Okolo opory sa otáčajú celými výhonkami a sú pravotočivé – (chmeľ, zemolez) alebo ľavotočivé (vistéria čínska).
Masívne ovíjavé rastliny
Nižšie uvedené rastliny sú príznačné robustným rastom, preto je potrebné mať dostatočne masívnu oporu.
Vlkovec veľkolistý (Aristolochia macrophila) Pochádza z východu Severnej Ameriky. Dorastá do výšky 6 - 12 m (ale aj 20 m). Veľké opadavé listy majú srdcovitý tvar a šírku až 30 cm. Vyhovuje mu polotieň alebo tieň. Pôda by mala byť bohatá na živiny, hlinitá s prímesou ílu a vlhká.
Trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans)
Dorastá do výšky 10 – 15 m, opadavý, kvitne VII – IX.
Má výrazné kvety a je pôvodom zo Severnej Ameriky. Už názov "koreňujúci" naznačuje, že táto rastlina má silný a mimoriadne vitálny koreňový systém, z ktorého rastú nové a nové rastliny (napríklad aj až ku susedom), na čo je potrebné dať pozor. Výhodou je ale pomerná nenáročnosť na podmienky.
Menej agresívny, ale aj menej bujne rastúci (aj menej často pestovaný) je trúbkovec veľkokvetý, ázijský príbuzný alebo kríženec týchto dvoch druhov Campsis x tagliabuana 'Madame Galen", ktorý vidíte na obrázkoch.
Vistéria (Wisteria) Mohutná liana s nádherným (zväčša) fialovým kvetom. Existuje viacero druhov. Rovnako ako aj pri trúbkovci je potrebná dobrá silná konštrukcia.
Menej masívne ovíjavé rastliny
Zemolez Henryho (Lonicera henryi)
Výhodou je jeho stálozelenosť, dorastá do výšky 6 - 8 m, vždyzelený, kvitne V-VII.
Zemolez kozí (Lonicera caprifolium)
Dorastá do výšky 5 - 7 m, opadavý, kvitne V-VII.
„Jedlé“ ovíjavé
Kiwi (Actinidia)
Existuje pomerne veľa druhov, pokiaľ však chceme dopestovať plody, tak ako aj pri schizandre je potrebné vybrať samoopelivý druh, ako napr. Actinidia arguta "Issai" , ktorý dorastá do 4 m.
Schizandra čínska (Schisandra chinensis)
Je potrebné vybrať samoopelivý kultivar, lebo inak sa samčie a samičie kvety vytvárajú oddelene, a preto treba na získanie plodov pestovať rastliny oboch pohlaví. Dobre rastú pri zatienenej stene, ak majú oporu. Je mrazuvzdorná. Rastie na slnku alebo v čiastočnom tieni.
Akébia päťpočetná (Akebia quinata)
Dorastá do výšky 5 - 10 m, opadavá, kvitne V-VI, ľudovo sa kvôli plodom nazýva aj „čokoládový banán“.
Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus)
Chmeľ obyčajný aj s ozdobnejším listom vo variete „AUREUS“ je bujnejšie rastúci a veľmi nenáročný. Mladé výhonky sa používajú v kuchyni.
Úponkovité rastliny
O oporu sa prichytávajú úponkami, čo je premenená časť listu, bočnej stonky alebo listovej stopky.
Vinič (Vitis vinifera)
Veľmi vďačná popínavá drevina v rozličných varietách, ako napr. Boskops Glorie, dorastá 5-7 metrov. Ďalšie z viničov sa vysádzajú nie hlavne kvôli plodom, ktoré sú menšie alebo nie chutné, ale poslúžia ako potrava pre vtáky. Sú to napr.: Vitis amurensis , Vitis riparia, Vitis coignetiae.
Pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia)
Dorastá do výšky 10 m, nápadné jesenné sfarbenie.
Plamienky (Clematis)
Existuje pomerne veľa druhov, pričom si zväčša vyžadujú rez.
Prichytávacie úponky plamienka nie sú dlhé, takže sa dokážu prichytiť len na tenké konáre alebo opory do hrúbky 1,5 cm v priemere.
Je to trochu náročnejšia rastlina, lebo plamienok má v obľube veľa slnka, jeho korene sa naopak cítia najlepšie v chladnej pôde. Nájsť slnečné miesto s tieňom na korene môže byť náročné a preto je vhodné pomôcť si hrubou vrstvou mulču z organického materiálu (kôra, štiepka, slama,…), ktorá udrží pôdu chladnou.
Plamienok horský (Clematis montana)
Kvitne skoro na jar na starom dreve. Tento druh nepotrebuje zostrih na podporu kvitnutia. Pri strihaní sa sústredíme výlučne na udržiavanie veľkosti a tvaru plamienka či odstraňovanie odumretých častí.
Samopnúce
Vyrastajú na stonke niektorých rastlín v miestach kontaktu s oporou. Na ňu sa prichytia, no nemajú žiadnu vyživovaciu funkciu. Prichytáva sa nimi napríklad brečtan či hortenzia popínavá. Niektoré rastliny majú na konci úponkov prísavky, ktoré sú veľmi lepkavé. Má ich napríklad pavinič trojlaločný. Prísavky paviniča sú po svojom vytvorení a prichytení už neaktívne, nečerpajú preto z omietky vodu a ani do nej nevylučujú žiadne škodlivé látky.
V prípade starého múru s narušenou omietkou je riziko, že rastlina môže vytvárať korienky a narúšať murivo (najmä brečtan). Môžu byť aj iné príčiny ako pukliny či vlhké rozpadavé steny. A ak nie je omietka kvalitná, tak váha brečtanu môže spôsobiť jej častočný pád. Čiže ak je už murivo nejako poškodené, treba si vybrať vhodný druh popínavky a použiť konštrukciu/oporu.
Obava z poškodzovania omietky pri zvolení správneho druhu a prípadne aj pomocnej konštrukcie nie je namieste – v skutočnosti fasády chránia pred mechanickým poškodením, od nečistôt, prachu, kyslých dažďov, žiarením a pod., čím sa zvyšuje životnosť fasád trojnásobne.
Pred úplným zarastením treba chrániť niektoré problematické miesta ako je okolie okien či nepoužívaných dverí alebo aj striech so škridlovou krytinou. Rovnako ani odkvapové rúry by nemali tvoriť pre popínavé rastliny oporu, pretože silné výhonky vistérie alebo trúbkovca dokážu poškodiť alebo úplne zničiť.
Zeleň môže prilákať vtáky na hniezdenie, čím sa môže zvýšiť hlučnosť pri okne. Vtáci sa však za ubytovanie odmenia chytaním hmyzu.
Brečtan popínavý (Hedera helix)
Dorastá do výšky až 20 m, vždyzelený. Brečtan dokáže aj keď ho usmerňujeme vytvoriť živú stenu aj pri konštrukcii – napríklad pri pletive alebo lankovom systéme. Má význam pre opeľovače a bobule sú potravou pre vtáky, rovnako im poskytuje aj možnosť úkrytu.
Hortenzia popínavá (Hydrangea anomala)
Popínavá hortenzia, ozdobná kvetom. Ako všetky hortenzie uprednostňuje živnú pôdu v polotieni.
Pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata)
Krásne a rovnomerne sa pnúci priamo po fasáde. Nápadné jesenné sfarbenie.
Vzpieravé
Niektoré „popínavé rastliny“ sa dlhými výhonkami sa dokážu o zvislý povrch oprieť a čiastočne zachytiť tŕňmi či ostňami. Typickými predstaviteľmi týchto vzpieravých rastlín sú ruže, patria k nim aj černice, jazmíny a kustovnice čínske. Väčšinou sú menšieho vzrastu (v závislosti od konštrukcie).
Ruža popínavá (Rosa hybrida)
Vyžaduje slnečné stanovisko, chránené pred silným vetrom s priepustnou, hlinitou a výživnou pôdou. Vyžadujú oporu (stena, konštrukcia, pergola) vo vzdialenosti asi 10 cm. Výhony mladých sadeníc prichytávame úchytkami k opore, neskôr sa začnú obopínať sami.
Černica neskorá (Rubus fruticosus)
Potrebujú slnečné stanovisko, priepustnú pôdu a oporu.
Jazmín (Jasminum)
Vždyzelená rastlina, ktorá má silný rast. Kvitne od mája do októbra. Výhonky môžu sa môžu ovíjať na podperu alebo prevísať. Potrebuje slnečné alebo polotienisté miesto bez mrazov.
